Zlodejka v Kauflande alias príručka, ako si ctiť bývalých zamestnancov (True story)

Autor: Bianka Nagyová | 10.5.2016 o 23:35 | Karma článku: 11,40 | Prečítané:  10681x

Kedysi dávno, pradávno som písala o Kauflande z pohľadu zamestnanca a s orientáciou na otravných zákazníkov. Po skončení pracovného pomeru s menovanou firmou som začala vnímať jednu z filiálok úplne inak.

Konkrétne ide o filiálku, ktorá mi kedysi dávno-pradávno (pred mesiacom) umožňovala zarobiť si na živobytie (na handry).

Aby som sa hneď zo začiatku vyhla podozrievaniu z porušenia zákona o kazení dobrého mena, uvediem detaily na pravú mieru. Za moje dnešné rozhorčenie nenesie plnú zodpovednosť Kaufland ako taký, resp. konkrétna filiálka, ktorú nebudem menovať. Zlú náladu mi vyčarovala externá firma, ktorá Kauflandu poskytuje službu SBS.

Odhliadnuc od toho, že vytlačenie výpovede trvalo dva týždne, z firmy som odchádzala s tým, že sa so všetkými nadriadenými aj spolubojovníkmi - pokladníkmi rozchádzajú naše cesty v dobrom.

Dodnes tvrdím, že tento supermarket je z pohľadu kvality a ceny výrobkov vo vedúcich pozíciách v rámci konkurencie. Ale moderné koncepcie tvorby hodnoty pre zákazníka tvrdia, že človek si nekupuje tovar, ani službu. Kupuje si spôsob, akým sa služba alebo tovar ponúka.

To znamená, že keď daný personál bude zakaždým zákazníkovi znepríjemňovať nákup, skôr či neskôr stratia konkurenčnú výhodu, ktorou je primeraný vzťah medzi kvalitou a cenou výrobkov.

Dostaňme sa teda na jadro veci, prečo som vlastne taká znechutená z tejto konkrétnej filiálky.

Vybrala som sa večer na nákup aj s priateľom. V ruke nákupný zoznam, peňaženka, mobil ... nič nezvyčajné - alebo už toto nasvedčuje tomu, že mám sklony ku krádeži? Už pri prvej uličke ma takmer zrazil, vedúci - valiaci sa s paleťákom - prakticky nič nezvyčajné. Vždy sa tu každý ponáhľal. Každý z vás by sa ponáhľal, keby si musel dorábať zameškanú prácu vrámci voľna.

Jeden vlastný zoznam, druhý zoznam od mamy, tretí zoznam od babky... Keď som zohnala všetko, zastavila som sa ešte pri krémoch. Priznám sa, mám takú menšiu úchylku ešte z čias, keď som pomáhala vykladať na mliečnom oddelení. Čerstvý tovar sa vykladal vždy dozadu, aby sa najskôr minul ten so skorším dátumom spotreby. Odvtedy beriem vždy tovar zozadu, aj keď je to produkt, ktorý sa prakticky vôbec nekazí - ako Nivea krém.

Hneď vpredu boli vyložené dva kusy, ktoré boli zaprášené. Vybrala som teda celý balík zo zadu, ktorý bol ešte zabalený vo fólii, rozbalila to, vybrala jeden kus, a zvyšok som odložila naspäť na svoje miesto. Ten jeden kus som, samozrejme, vložila do košíka.

Odišli sme k pokladni, priateľ začal vykladať náš nákup na pás, kým ja som ešte hľadala žuvačky. Dobehla som v poslednej chvíli, začala som nakladať nablokovaný tovar naspäť do košíka. Medzi inými sme kupovali aj guľôčkový dezodorant, ktorý bol olepený ochranným kódom, ktorý sa na pokladni odkóduje, aby pri vychádzaní brána na konci pokladne nepípala. Aj samotné odkódovanie tovaru, resp. ochranného kódu vydáva zaujímavý zvuk, ale nie taký ostrý ako brána.

Všetko sme naložili, platila som kartou. Kým sa karta načítala, pokladník (mimochodom celkom podarený chlapec) sa snažil nadviazať kontakt s SBS-károm, ktorý nám stál hneď za chrbtom. Uvedomila som si to až vtedy, pán SBS-kár pri nás pohupkával z jednej nôžky na druhý odkedy sme tam prišli a začali si vykladať nákup. Mladý chlapec, chúďa, ostával bez odozvy na jeho pokus o rozhovor.

Keď sme už mali bloček v rukách, odzdravili sa, chystali sme sa na odchod, zrazu sa pán nemý SBS-kár ozval prehovoriac k pokladníkovi: ,,Pán pokladník, a čo to tam pípalo?". Chúďa chlapec, nový pokladník, dostal úplné nechápačky, rovnako ako aj ja. Otočila som sa na neho a ako skúsená bývalá pokladníčka som mu vysvetlila, že nepípala brána, ale odkódovanie tovaru.

Jeho odpoveď znela: ,,Dobre, poďte, prosím, urobíme bežnú kontrolu." Zrejme ho aj trochu zaskočil môj stoicky pokojný výraz v tvári, keď som jednoducho len prikývla. Asi 5 minút čumel do toho bločku ako analfabet, ktorý nedokáže spájať písmenká, keď mi bloček vrátil do ruky a požiadal ma, aby som išla s ním do jeho kancelárie.

Chtiac - nechtiac, dostala som menší záchvat smiechu. Robia si zo mňa srandu? Veď som tu pracovala 2 roky, určite si zo mňa iba uťahujú.

Po ceste do kancelárie SBS-kára som stretla bývalú kolegyňu, ktorá mi pochválila účes, pýtala sa, čím som si farbila vlasy. Odpovede sa, bohužiaľ, nedočkala, pretože SBS-kár za nami zabuchol dvere a pozrel sa na mňa pohľadom, akoby som mu zavraždila manželku alebo prinajmenšom zjedla večeru. ,,Vysvetlíte mi, čo ste robili s tou Niveou?"

Po tom, ako som mu vysvetlila, že prvé kusy boli zaprášené, tak som rozbalila zadný balík a vybrala si jeden, sa ma neveriacky spýtal: ,,A to je všetko?".

No nie, šlohla som aj lyžičku a rožok a zjedla som dva pakle krému so štyrmi rožkami na dezert.

Milí zákazníci, tvrdíte, že je nepríjemné, keď vám pokladník omylom nedkóduje tovar a zapípate pri bráne? Možno.

Ale keď odpracujete dva roky vo firme, v ktorej následne - 2 týždne po výpovedi - nakupujete, a obvinia vás z krádeže, pričom vy ste si len nechceli zobrať zaprášený tovar ... tak to je naozaj nepríjemné!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?